awaydays Archives

8 pod 18násť vol. II

Ave! Počas zimných mesiacov vám budeme prinášať rozhovory s našou Omladinou. Ide o členov Ultras Concordia do 18 rokov a v rozhovore im je položených 8 otázok. Dnes sme vyspovedali fanatika pod prezývkou Graham. Ave Omladina! Ave! Na začiatok sa nám predstav, ako sa voláš, koľko máš rokov a ako dlho si súčasťou Omladiny? Volajú ma Graham, mám 14 rokov a súčasťou Omladiny som 2 roky. To si začal chodiť do kotla pekne skoro! Krása! Čo ťa viedlo k tomu, že si začal fandiť, jazdiť a celkovo upravil svoj životný štýl na 1906%? Od môjho prvého navštívenia tribúny a kotla ma to tam začalo ťahať, keď som to prvýkrát videl a počul, tak bolo rozhodnuté. Hneď na druhom zápase som sa tam opäť dostal. Tak sme radi, že kotol na teba urobil dojem a máme ťa medzi nami. Ako vnímaš Ružomberok na slovenskej ultras scéne a potom ako mesto? Čo pre teba znamená podporovať svoje kluby? Slovenská scéna sa podľa mňa nachádza na vyšších priečkach, aj vďaka pár iným klubom. Naše mesto žije podľa toho, aký je zápas. Ak príde atraktívny súper je nás o dosť viac, ako keď príde menej atraktívny. Myslím si ale, že v priemere sme na tom dobre, je nás aj vidieť aj počuť. Je to bohužiaľ tak, že gro ľudí stále chodí ešte na súpera, ale myslím, že sa nám to darí pomaly meniť, aj v Ružomberku, aj na slovenskej scéne. Máš už za sebou nejaké akcie v kotle, máš radšej domáce zápasy alebo výjazdy? No, tiež je to často podľa toho, aký je súper. Mám super zážitky aj z výjazdov, aj z domácich zápasov, ale viac by som sa priklonil k výjazdom. Čo si myslíš, prečo má dnes veľa mladých problém prísť na futbal, podporiť svoje mesto a klub, byť naň hrdý a tráviť čas s partiou? Čo by si odkázal tým, ktorí ešte stále váhajú, či to je pre nich správna aktivita? Podľa mňa sa im nechce, ale čo som sa aj pýtal kamarátov, tak odpoveď bola, „nechce sa mi tam stáť a vrieskať“ – čo nie je úplne pravda, lebo spievanie chorálov nie je vrieskanie. Cez zimu nebudeš mrznúť, lebo tá atmosféra, ktorá tam je, je neopísateľná a kolektív taktiež je perfektný. Pre mladých často býva ťažké získať si rešpekt starších ultrasákov. Ako ťažké to bolo pre teba? V čom vidíš ešte svoje medzery a v čom by si sa chcel zlepšiť? Nielen ako ultrasák, ale aj ako mladý Ružomberčan a Lipták? Tak ja sa bavím hlavne s Omladinou, samozrejme sa pozdravím z úcty aj so staršími. Chcel by som sa určite viac zapájať do aktivít nášho ultrasu, viac než doteraz! Hierarchický rešpekt v ultras kotle je alfa a omega. Aký je tvoj najlepší zážitok s Ultras Concordiou? Domáci zápas? Výjazd? Určite výjazd v Trenčíne! Zápas, kde padali góly. Z našej strany určite cesta vlakom, proste na výjazdoch, ale taktiež na domácich zápasoch je všetko záživné. 🙂 Môžem potvrdiť, že ten vlak bol pre veľa z vás legendárny. 🙂 Pre mnohých je to na začiatku zábava, no neskôr sa život na tribúnach stane životným štýlom. Myslíš si, že o 10 rokov budeš stále stáť s partiou bok po boku a hájiť farby klubov a mesta? Som si na 1906% istý, že moju druhú rodinu neopustím. Vďaka za rozhovor. Posledná veta, odkaz pre tých, ktorí to dočítali až sem? VŠETCI NA SEKTOR!!! Spracoval FT.

8 pod 18násť

Ave! Počas zimných mesiacov vám budeme prinášať aj rozhovory s našou Omladinou. Jedná sa o členov Ultras Concordia do 18 rokov, a je im tu v rozhovore položených 8 otázok. Určite prečítajte! Venujte im pozornosť a kto ešte váha, pridajte sa k nim! Ultras Concordia je zoskupenie, ktoré funguje 24/7. Nestretávame sa len na zápasoch. Pre nás je to celý život. Ak niekto rozmýšľa nad zmysluplným využitím svojho času, byť ružomberský lokálpatriot, hájiť farby mesta a farby klubov, ktoré v ňom hrajú, byť priateľom na ktorého sa dá spoľahnúť, tak nikto lepší tam vonku nie je! Ave Omladina! Ave! Na začiatok sa nám predstav, ako sa voláš, koľko máš rokov a ako dlho si súčasťou Omladiny? Volám sa Michal, mám 17 rokov a súčasťou Omladiny som už asi jeden a pol roka. Čo ťa viedlo k tomu, že si začal chodiť do kotla, na výjazdy a celkovo upravil svoj životný štýl na 1906%? Celé to začalo, keď ma jeden z kamarátov zobral do kotla, s ním som tam chodil asi 2 mesiace a potom prestal. Po nejakej dobe som sa so skupinou kamarátov vybral na futbal a odvtedy tam chodíme pravidelne. Na výjazdy som začal chodiť kvôli ostatným chalanom z Omladiny, ktorí ma na to nahecovali a som za to veľmi rád. Zmenilo mi to životný štýl tak, že v kotli zabudnem na všetky zlé veci/problémy a odreagujem sa spolu s kamošmi. Ten pocit, že máš okolo seba ľudí s rovnakou mentalitou a vieš, že ti kryjú chrbát tak, ako ty im, je na nezaplatenie. Presne tak! Stojíme za sebou, jeden za všetkych, všetci za jedného. Ako vnímaš Ružomberok, na slovenskej ultras scéne, a potom, ako mesto? Čo pre teba znamená podporovať svoje kluby? Ružomberok na ultras scéne vnímam asi ako najviac nedocenený ultras na Slovensku. Síce nemáme najviac pyra, choreografií či počtov atď. ale podľa mňa nejde len o to. Čo sa týka aktivity a mentality, sme na tom dosť dobre. Jasné, chápem, čo myslíš. Máš už za sebou nejaké mesiace v kotli, máš radšej domáce zápasy alebo výjazdy? Pre mňa osobne to je tak 50/50. Výjazdy milujem kvôli väčšiemu adrenalínu a tomu, že som v cudzom meste, kde sa môže hocičo stať. Väčšinou sme v menšine, takže je to celé také viac záživnejšie. A domáce preto, lebo mám svoju partiu chalanov aj mimo Omladiny, s ktorými chodím na domáce zápasy. Oni na výjazdy zatiaľ nechodia, tak som rád, keď je domáci zápas, že sa spolu s nimi stretnem a pôjdeme spolu do kotla. Sme veľmi radi, že chodíte, a že ty stále ťaháš aj spolužiakov a kamarátov! Čo si myslíš, prečo má dnes veľa mladých problém prísť na futbal, podporiť svoje mesto a klub, byť naň hrdý a tráviť čas s partiou? Čo by si odkázal tým, ktorí ešte stále váhajú, či to je pre nich správna aktivita? Máme hlavne veľa fanúšikov úspechu. Každému sa chodí ľahko, keď doma hráme s Hajdukom, ale keď hráme proti Komárnu, tak sa ľuďom moc nechce. Ďalej, mesto žije málo futbalom. Som rád a hrdý na moje mesto, ale proti niektorým súperom to u nás jednoducho tým futbalom medzi mladými (okrem samotných hráčov futbalu, aj mladých) moc nežije. Mnoho mladých sa nám za to aj smeje, robia si srandu, podpichujú a odsudzujú. Letia teraz medzi mladými iné veci a na futbal sa trochu zabúda. Tiež ich asi odrádzajú menšie počty. Ide o to, že keď je v kotli menej ľudí, možno sa hanbia prísť, lebo si myslia, že ich bude príliš vidno, alebo jednoducho nemajú motiváciu tam ísť. U nás musia všetci robiť všetko na 1906%, nie sa len viesť. Tiež máme málo prezentácii na tribúnach: ja osobne sa na to nesťažujem lebo viem dôvody, ale ľudia čo v kotli nie sú, tak sa ma aj často pýtajú, kedy niečo bude, lebo ostatné tábory to robia, tak prečo nie aj my. Že by to mohlo ťahať viac ľudí k nám. Pokiaľ ťa nebaví chodiť na futbal sám/s nudnou partiou alebo sa len hanbíte, tak ultras je presne miesto pre teba. Skvelá partia, ktorá vie, ako sa má hučať a ako poriadne podporiť svoj klub, máš tu mnoho ľudí od ktorých sa máš čo učiť, tak neváhaj a pridaj sa k nám. Vďaka za vyčerpávajúcu odpoveď, čo myslíš? Pre mladých často býva ťažké získať si rešpekt starších ultrasákov. Ako ťažké to bolo pre teba? V čom vidíš ešte svoje medzery a v čom by si sa chcel zlepšiť? Nielen ako ultrasák ale aj ako mladý Ružomberčan a Lipták? Nie som si istý, či mám pri starších rešpekt – ak áno, tak určite nie u všetkých. Rešpekt u starších je ťažké si získať, lebo nie vždy si ťa všimnú a vidia čo robíš. Majú hlavu plnú iných vecí, ale stačí pomáhať, nebáť sa ozvať, poradiť, dať návrh a aktívne chodiť na tréningy – všetko sa dá. Presne tak. Môžem potvrdiť, že Michal je jeden z najusilovnejších a správne hlavou nastavených fanatikov! Za 1,5 roka sa stal nielen parťákom do kotla, ale aj do života. Dúfam, že sa ti bude dariť, že budeš robiť správne rozhodnutia po 18tke a že sa budeme v kotli vídať aj naďalej! Aký je tvoj najlepší zážitok s Ultras Concordiou? Domáci zápas? Výjazd? Najlepší zážitok vybrať neviem, každý moment pre mňa znamená veľa a pár som si ich už zažil. Ale ak by som si mal vybrať najkrajší zážitok, tak to bola celá Európska liga, ktorú sme hrali nedávno. Tie emócie, radosť pri góloch a proste všetko, bolo to nezabudnuteľné. Pre všetkých nás takisto! Pre mnohých je to na začiatku zábava, no neskôr sa život na tribúnach stane životným štýlom. Myslíš si, že o 10 rokov budeš stále stáť s partiou bok po boku a hájiť farby klubov a mesta? Bol by som veľmi rád keby áno, ale neviem, ako to budem mať so školou, zamestnaním a podobne. Ale úplne prestať chodiť, to sa už nedá! Vďaka za rozhovor, posledná veta, odkaz pre tých, ktorí to dočítali až sem? Jedno veľké ĎAKUJEM pre všetkých ľudí, ktorí moje víkendy robia

SEKTOR G – Prečo nás nikdy nie je dosť?

Počas letnej prestávky sme dali možnosť členom a sympatizantom sektoru cez vlastné kanály, anonymne sa pýtať a reagovať na najčastejšie problémy, ktoré nás sprevádzajú na sektore a s ktorými sa ako ultras potýkame. Výsledkom je zaujímavá štatistika a postrehy, ktoré Vám všetkým prinášame v tomto článku, spolu s vysvetlením. Článok nemá za cieľ riešiť všetky tieto problémy, ale objasniť naše možnosti, možnosti sektora a ukázať cestu a správnu mentalitu. S potešením môžeme konštatovať, že takmer všetci členovia U.C 1906 disponujú dobrým všeobecným prehľadom a správnou mentalitou ultras, ktorá je niekedy viac ako počet. Čo by podľa Teba pomohlo, aby počet ľudí v kotle rástol a objavovali sa stále nové zanietené tváre? Nebyť na nich dáko tvrdí zo začiatku (myslené pravdepodobne nových členov) Nie je našou prioritou ani zámerom nový členov trestať alebo šikanovať. Ultras tábory fungujú na hierarchickom usporiadaní, a samozrejme niekto, kto má v kotle odžitých 20 rokov, bude mať väčšiu váhu slova a právo rozhodovať ako niekto, kto je tam druhý zápas. Nie je to pre všetkých. Samozrejme od nových tvárí sa automaticky očakáva, že sa budú podieľať na všetkom, zanietene, bez odvrávania a len tak si budú vedieť vybudovať cestu k rešpetku voči nim. Keď dáme niekomu zavesiť vlajku, alebo mávať s ňou, (jednoduché úkony), a od začiatku odmieta robiť robotu, ktorá je na sektore alfou a omegou, ťažko si získa rešpekt. To isté platí, keď postáva v sektore, nedvíha ruky, alebo nekričí. Taktiež pozícia speakra a celkovo „prvá rada“ na sektore je určená, a vždy bude najstarším a najskúsenejším ultrasákom alebo tým, ktorí makajú a zaslúžia si ju. Nikto sa nad nikoho nepovyšuje a nie je na niekoho tvrdý, sú to jednoduché princípy kotla a zásady mentality. Keby sa tam ukázali aj bývalí členovia, čo dakedy chodili, a samozrejme aj naďalej sa snažiť podchytiť mladých, ako sa to aj robí… Súhlasíme na 1906%. Keby sme zostavili kotol zo všetkých ľudí, ktorí v ňom za 12 rokov na Géčku boli aspoň raz, bolo by nás tam 300+. Tak to chodí, pre niekoho to je móda, pre niekoho životný štýl. Súhlasíme, že staršia generácia už nie je taká aktívna. Predsa len – jest riziko, jest zabawa. V dnešnej dobe je tažké fungovať ako ultrasák a viesť popri tom normálny život. Nie je to však nemožné. Niekto hľadá výhovorky, niekto cestu. Tá reakcia kotla, keď sa stará tvár zavše objaví na sektore, je častokrát emotívnejšia ako po góle. Neserte na to! Podporujte svoj miestny tím do smrti! Ave! Lepšia reklama na soc.s. (sociálnych sieťach) Sociálne siete sú nutné zlo. Vieme cez ne komunikovať dôležité oznamy, pozvánky, reporty, zdieľať články, fotografie. Našim cieľom nemá byť počet likeov a zdieľaní na sociálnych sieťach. Našim cieľom je mať čo najviac ľudí so správnou mentalitou v kotle. Áno, tam sa rozhoduje. Na tribúne, na ulici, na výjazde. Nie doma za počítačom alebo mobilom. Bohužiaľ, dnešnú dobu sa nedá zvrátiť, a hlavne mladá generácia lepšie reaguje na pozvánku na sociálnych sieťach. Preto musíme a robíme aj tam. Ale nie nad rámec, nech mentalita ultras je rozhodujúcim faktorom toho, čo sa von vypustí a čo nie. Oveľa jednoduchšie je stále nových ľudí a partiu na výjazd zmotať pri sídliskovom futbale, v škole alebo v práci. Aj to je stále cesta a osobná komunikácia a vzťahy sú dnes vysoko cenené. Udržujme ich a rozvíjajme. Nech sa jeden na druhého vieme spoľahnúť na sektore aj v živote. Určite by pomohlo trochu pyrotechniky a viac chorea. Určite. Pyrotechnika je aktuálne v štádiu riešenia. V prvom rade je dôležité, aby ľudia za pyro nedostávali proaktívne zákazy, paragrafy. Na celonárodnej úrovni sa to nedá riešiť, ale na našej malej, ružomberskej, štadiónovej áno. Pracujeme na tom. Choreo je súčasťou každého kotla. Jeho výroba a financovanie je relatívne náročné, a stále fungovanie U.C. stojí na pár ľudoch. Čím viac Vás, mladých bude mať záujem sa na výrobe podieľať, tým ich bude viac. Viete, koho máte osloviť a kde sa poradiť. Tak nečakajte, že to niekto spraví za Vás. Čo podľa Teba odrádza ľudí od toho, aby začali chodiť do kotla? Niektorí vravia, že to je o ničom, iba stáť a húkať a nič sa tam nedeje. Čo viac by sa tam malo diať, ako podpora svojho tímu? Základom každej dobrej skupiny je byť hlučný, byť hrdý, byť fanatický. Keď niekto príde do kotla na sektor, očakáva sa od neho, že pôjde 90 minút 1906%. Bez ohľadu na počet na sektore, počasie, súpera. Tam treba začať. Keď tam bude každý chodiť s týmto presvedčením, vieme ľudí posunúť na miesta, kde sa niečo deje :). Základ je ale v kotle. Fanatizme. Amen. Že sme vulgárni, len chlastáme atď. K vulgarizmom sa toho popísalo už mnoho. Chápeme, že to stále môže byť téma pre rodičov, ktorí neradi púštajú mladých do prostredia, kde sa nadáva. Ale kde sa dnes nenadáva? Hudobní interpreti, filmy, škola, práca. Nadávky sú a budú súčasťou každej kultúry navždy. To že sa na sektoroch používajú vulgarizmy, je prirodzené, nebudeme predsa chváliť rozhodcu alebo cudziu ekipu. Ostatní, ktorí ste zažili výjazdy v roku 2005 a v roku 2025 musíte posúdiť, že alkohol už nie je dôvodom prečo sa jazdí a chodí na sektor. Uznávame, že bola taká doba, kedy ľudia chodili už do autobusu alebo na sektor v stave, že nevedeli stáť na nohách. Z vlastného presvedčenia, z vlastnej bezpečnosti a hlavne našej prezentácie sme to zmenili. Pokiaľ sa niekto taký nájde, kto príde medzi nás natoľko pod vplivom, že je nepoužiteľný sami ho zo sektoru vyprevadíme, alebo ho tam vôbec nepustíme. Pre nás samých, ako U.C. 1906, je hanba a prítaž, ak sa o dakoho takého musíme starať, alebo sa za neho hanbiť, pretože nie je schopný reprezentovať svoju skupinu a hájiť svoje farby. Samozrejme pivko k futbalu patrí, ale s mierou. Pokiaľ sa niekto taký na sektore nájde, že vyslovene vadí, upozornite prvú radu. Neriešte tento typ problému sami od seba. Že sa tam vylieva kofola a pivo S týmto musíme súhlasiť. Záleží to mnohokrát od momentu a konkrétnej emócie, ale je pravda, že najmä po góloch nasleduje mokrá sprcha,

Výjazdové info do Z. Moraviec

Inštrukcie k zajtrajšiemu výjazdu. Autobusy odchádzajú o 14:00. Spoločný odchod bude od SEKTORU HOSTÍ na štadióne. Nemeškať. Buďte tam minimálne 13:30. Nastúpte do správneho autobusu! Ultras bus bude mať označenie. Dress code na zápas je čierna ⚫️, nielen čierne tričko, ale aj čierna/tmavá bunda. Už to opakujeme dookola. Skvele to funguje. A aj tak sa, raz za čas, dakto zjaví v červenej bunde, tak píšeme to hlavne pre Vás, farboslepých. Čierna Budeme mať hodne naplnený sektor hostí, preto sa do pokrikov a tlieskačiek zapájame všetci. Ideme si tam po záchranu. Na štadióne musí byť domáce prostredie! Taktiež bude pripravená choreografia, prosím, manipulujte s ňou podľa inštrukcii od spíkra. Keď uvidíte niekoho vedľa seba, ako dačo drží naopak, ma ruky vo vreckách, alebo klobásku v ústach a nehučí, klepnite ho po dyni. Hlavne! Ideme tam spolu, budeme tam stáť spolu, hnať hráčov spolu. Je jedno, či si si zaplatil za výjazd alebo sa ideš previesť, od všetkých chceme vidieť 1906% oddanie sa za Ružu, naše mesto, naše farby. 90 minút! Hráme do konca! Forza Ruža on Tour! Na výjazd do Moraviec s Ultras Concordia 1906 sa prihlás tu! Ave ULTRAS!!! Communicato V SOBOTU chystáme výjazd do Moraviec na zápas s Komárnom. Informácie o výjazde ešte nie sú von z jedného dôvodu. Klub nás chcel podporiť a pôvodne nachystať vstupenky na sektor pre nás, s čím sme súhlasili a potešilo nás to. Dôležité pre nich ale tiež bolo, aby išli autobusy zadarmo, čo sme ako Ultras odmietli. Tí čo jazdíme roky vieme, že autobusy zadarmo sú najväčšie zlo, treba sa starať o, na Donovaloch zgrcaných výletníkov, ktorí by inak nikdy nevycestovali, ale keďže to je zadarmo, tak pôjdu. Klub musí učiť lásku ku klubu, nie zháňať fanúšikov a doslova ich uplácať aby niekde išli. Ponúknuť niečo, čo nemá hodnotu. V tomto sa my veľmi líšime a inak zamýšľame. Nechceme bojovať s klubom, hádať sa. Veľmi si vážime spoluprácu, ktorá aktuálne funguje. Máme všetci za sebou ťažké zápasy, aj klub aj hráči aj my na tribúnach. Rešpektujeme rozhodnutie klubu, ale je načase ukázať smer, ako by to malo vyzerať aj do budúcna. Preto do Moraviec vyšleme jasný odkaz aj autobus. Autobus si hradíme my. Cena výjazdu na ktorej sa ešte pracuje, bude reflektovať náklady dopravcu. Nič viac nič menej. Pre nás je dôležité ísť s partiou, byť na tribúne, hučať a dať srdce a dušu za Ružu. Vedieť sa na výjazde spoľahnúť jeden na druhého. Vieme, že doba je zlá, každý obracia mincu ako môže, ale nenechajme sa škatuľkovať na scéne za tých, čo jazdia zadarmo alebo len keď sa darí. Naša mentalita je oveľa viac. Vieme, že my by sme išli či by výjazd stal 5€, 10€, 20€ alebo by bol zadarmo. Nejdeme tam na výlet, ale hájiť farby nášho klubu. Vštepujeme mentalitu ultras odmala do ľudí tak, aby sa k nám pripájali tí správni ľudia. Teraz je načase ukázať na čom sme, či je dôležitejšia skutočná láska ku klubu alebo mentalita, keď sa niekto ide previesť zadarmo len kvôli tomu, že sa ide. Prosím, ešte raz to zvážte. 20 rokov sa opakuje ten istý scenár. Chápeme eufóriu z roku 2006, ale každý rok sa opakujeme, že sa treba posunúť. My to robíme každý týždeň. Aj tak sa vidíme všetci na jednom sektore! Spolu za Ružu! Ultras per Sempre !!!

Nedeľné čítanie: Finále pohára 2020

Druhýkrát za posledné tri roky sme vo finále! Prípravy začínajú ihneď po semifinále s Dunajskou. Finále sa hrá na Národnom štadióne so Slovanom Bratislava, čo sa nám nezdá úplne v poriadku, ale berieme to ako fakt. Odhodlane sa postavíme aj ku 500 kusom lístkov, stredajšiemu termínu a relatívne skorému začiatku zápasu na 4 hodinovú cestu. Proste, je to finále Národného Pohára, tu už netreba skrývať fanatizmus. Začíname s objednávkou čiernych výjazdových tričiek v štýle Army 500 a taktiež začíname s realizáciou choreografie. Predaj lístkov prebieha na termín zápasu celkom dobre, neodradí nás ani možnosť zrušenia zápasu a neistota pri druhej vlne Corona vírusu. Časy, keď nás išlo na pohár 2500 ľudí so zavareninami zadarmo sú dávno preč. Začiatky sú tažké, akoby povedal klasik. K lístkom sa teda dostávajú ľudia, ktorí naozaj chcú nechať v Bratislave srdce a dušu za Ružu. V deň zápasu nás čakajú pristavené 4 autobusy ktoré sa zpĺňaju rýchlo. Cesta ubieha v pohode, a naozaj oproti masovkám z minulosti, ani jedna zavareninová flaša, ľudia su disciplinovaní, nikto sa nezgrcá na prvej pumpe (a nemám to potvrdené, ale myslím, že ani za celý výjazd, čo je rekord). Po vlastnej osi smeruje ešte ďalších 100 fanúšikov, a 20tka ultrasákov z okolia Bratislavy nás čaká pred sektorom. Celkovo nás teda turniketmi do sektora hostí prechádza zhruba 300. Na hlavnej tribúne je odhadom ďalších 200 Ružomberčanov. Na našu prvú návštevu v Bratislave od incidentu na Pasienkoch, dobré. Sklamalo nealko pivo v bufete, debilný sektor a sieť, na druhej strane dobré riešenie sedačiek so zábradlím v sektore hostí. Na začiatku zápasu sa prezentujeme plachtou s Jurošíkom, ktorý v ruke drží racu a transparentom „Bohu dušu a nám Pohár“ – pozmenenou známou hláškou tejto rozprávkovej postavy. Následne sú odpálene oranžové a čierne dymy, ktoré opticky zapĺňajú celý sektor. Nami je zaplnený hlavne stredný sektor, a to v každom druhom rade z dôvodu Covid opatrení, no fandeniu to moc neubližuje. Od začiatku ideme, ako sa na Finále Pohára patrí, keďže ten výhľad zo sektoru je fakt na hovno, všetci sa venujú fandeniu. Hráči ustoja nátlak prvých 20 min. a je tu polčas. Na druhý polčas sa zbierame trošku neskôr, kedže je nás 300 a dostali sme jeden bufet, a mnohí tak nezachytia ani gól po penalte v našej sieti. Oveľa viacej nahecovaní začíname s fandením a osobne môžem povedať, že je to jeden z naších najlepších výkonov na ihriskách súperov. Hráči posledných 10 minút dobýjajú bránu Slovanu, no neúspešne. Po zápase počkáme na odovzdanie cien a musíme naozaj poďakovať hráčom za neskutočný výkon a množstvo síl, ktoré tam spolu s nami nechali, ale opäť so Slovanom 0:1 boa. Po zápase sú pristavené autobusy a pár ľudí ich nestíha, keďže sme do nich Policajtami exportne rýchlo nahádzaní, a tak sa dopravujú za Bratislavu taxikmi. Výjazd končíme na Liptove o 12 hodín po tom, čo sme z neho odišli. Domáci sa choreografiou neprezentovali, čo je na Finále pohára na domácom štadióne po ultras stránke slabšie, ale tak oni vedia lepšie. Vyvesili asi 5 vlajok a v sektore sme o nich počuli tak trikrát. Z vlajok zaujala najmä tá vo farbách SFZ dole hlavou Apropo, neprekvapila však SFZ, ktorej Disciplinárna komisia začala stíhanie za vulgárne pokriky, hrubé urazenie SFZ a pyrotechniku. Vulgárne pokriky z nášho sektora neboli, to že SFZ je banda skurvená nie je urážka, ale fakt a pyro, nuž… To zaváňa nedostatočnou usporiadateľskou službou organizátora, ako to zvyknú písať. Vďaka všetkým, čo tento výjazd zobrali vážne. Veľká vďaka AZS za wzpieranie! Napriek debilnému termínu 3 fanatici na sektore. AZSCP! Fotogaléria: Svako / Janka / RM

Triglav Kranj (SLO) – MBK Ružomberok

Vďaka CEWL môžeme opäť vyraziť s Ružou po Európe, tentoraz do nie až tak vzdialeného Slovinska. V podstate, nepodstatný dvojzápas z výsledkového hľadiska, ale keďže treba fandiť a jazdiť, tak ideálna voľba pre eurovýjazd. Odchádzame z Ružomberka o 04:30 ráno minibusom, s povinnými prestávkami sa vo veľmi sympatickom meste pod Julskými Alpami objavujeme už o tretej. Veľká vďaka šoférovi za skvelú jazdu. V Kranji hľadáme ubytko a ideme objavovať miestnu gastronómiu, no na počudovanie je veľa podnikov v sobotu poobede zavretých. Čas do zápasu tak krátime lahváčmi v miestnom bistre. Na halu prichádzame 15 minút pred zápasom, bez lístkov, bez kontroly, len dvaja starší usporiadatelia a v hale zhruba 3-5 diváci (slovom traja až piati) Zaujímame sektor na jedinej pozdĺžnej tribúne, prezentujeme sa vlajkami U.C 1906, NMNK a Omladina a púšťame sa do supportu, ktorý sa aj vďaka bubnu a našej nahecovanosti ozýva celou halou a priľahlým sídliskom, kde nás počuť. Možno práve aj vďaka tomu, si počas zápasu nachádza čoraz viac ľudí cestu do haly a my šípime aj dákych domácich, ktorí sa v menšom počte ukazujú a obvolávajú. Pivečko kúpene v supermarkete si pijeme za tribúnov, úplná pohodička. Serie nás len miestny hlásateľ, ktorý pravdepodobne komentuje zápas do rozhlasu, inak si nevieme predstaviť, prečo by každý pohyb a pokus hráčok v hre aj mimo musel komentovať do zle ozvučenej haly. Ku koncu zápasu sa nám strelecky nedarí a domácich celkom pribúda, je tu aj dáky pokus dostať sa ku nám do sektoru. Po zápase krátka ďakovačka s hráčkami, berieme bubon aj vlajky do rúk a v oldschool štýle si to vydávame na pochod mestom do centra na ubytko. Miestny gucci-gang nás pred halou čaká v počte 7 ľudí a nepomôžu im ani teleskopy, keď sú rozohnaní po celom sídlisku. Samozrejme po príchode policajtov ešte nezabudnú spoza nich povyskakovať. My odchádzame smer centrum, kde sa venujeme konzumácii miestnych piviek a prehliadke mesta. Poslední z nás prichádzajú na ubytko nad ránom, a môžeme vyraziť opäť na 700+ km cestu domov. Po ceste dostáva zabrať ešte jeden motorest s objednávkov 16tich vývarov. V Ružomberku sme v nedeľu neskoro podvečer. Naša omladina počas soboty hájila zas naše farby na domácom zápase s Košicami, ktorý sme konečne vyhrali. Na sektore sa ich zišlo cez 20 a konkurovali zhruba 40 hostí, ktorí prišli na vlaku, prezentovali sa vlajkou Young Casssovia. Ďakujeme všetkým, ktorí sa postavili za našu Ružu počas víkendu. Čaká nás nabitý program, ako to zvykne byť v marci/apríli, keď sa dohrávajú basketbalové poháre, začína play-off, v boji o záchranu nás čakajú zaujímaví súperi a to ešte stále sme v hre aj o Slovenský Pohár. Teraz sa ukáže opäť raz život fanatika. Forza Ultras!