Tak nám teda vyžrebovali skupinu do Euro!!! Cupu – Krasnojarsk za Uralom s vízami, Turecký klub pri Sýrskych hraniciach s vízami, Tsmoki Minsk v Bielorusku, s vízami.. No nič, jediná reálna výjazdová destinácia, kde sa vieme ukázať v dákom počte je Minsk. Výjazd, začína už 2! mesiace vopred vybavovaním víz. Tetušky na ambasáde v Bratislave sú prívetivé a tak za rozumný poplatok, rovnajúci sa nákladom na cestu tam a späť dostávame papiere na vstup. Z Ružomberka nás v stredu podvečer odchádza plný mikrobus – 9 fanatikov. Valíme si to cez Poľsko nocou, ako keby nebola ani námraza na ceste. Asi hodinu cesty pred Bieloruskou hranicou nás napadne skontrolovať papiere od auta a zisťujeme, že chýba zelená karta od vozidla, bez ktorej nás na hranici nepustia. Nevadí, šoférujeme daľej a uzatvárame cez mobil nové PZPčko. Tú tlačíme o 03:30 ráno v dákom hoteli pred Bialou Podlaskou, tesne pred hranicou. Na Poľskej hranici relatívne kľud. Na Bieloruskej asi tri chekpointy. Najprv auto, zelená karta, technický stav vozidla, potom osobná, pasy a ešte či máme niečo na preclenie. Pohraničný pes žere jednému z nás nohu a bagetu, prekvapivo o alkohol nejaví záujem… No a môžme ísť ďalej. Nasleduje prvá zastávka. Štátnice z matematiky by sme zvládli skôr, ako kúpili mýto v Bielorusku, ale tak podarilo sa. Do Minsku zostáva ešte 400km. Diaľnica z Brestu do Minsku je lemovaná brezami, brezami a ešte sem tam vzhliadnete aj brezový háj. Zápas sa hrá až večer a tak v dobrom čase, zhruba po 16tich hodinách cesty vzhliadame pravý brutalizmus a socialistický realizmus. Prospekty široké, nemáme problém trafiť na Hotel 40tich rokov víťazstva. Zaslúžená sprcha a ide sa do mesta. Zima ako v Bielorusku, dokonca začína snežiť. Nachádzame v centre Gruzinskú reštauráciu a rozširujeme si svoje gastro obzory. Na halu prichádzame polhodinku pred zápasom. Vstup na počudovanie zadarmo. V hale žiadny alkohol. Na bufete pýtam aspoň nealko pivo. Miss Bieloruska vyťahuje Zlatý Bažant 0,0%. Vyvesené vlajky zaujali pozornosť miestnej kriminálky a tak googlia na mobiloch pod sektorom „U.P.Z.R“ celý prvý polčas. Bez výsledku. Vysvetľujeme im, že sa jedná o skratku Ukážkoví priaznivci z Ružomberka, flaga môže zostať visieť. Domáci dokonca poskladali dáky kotol z dorasteniek a rodinných príslušníkov, no domáce prostredie májú naše žabky. Po zápase kecáme ešte za lavičkou o výsledku, basketbal je aj tak len zámienka, odhučaný celý zápas, hrdí po výhrach, verní po prehrách a ideme do mesta. Metro je čisté, pekné a mesto tiež, no vonku je fakt neskutočná zima, tak nakupujeme vo večierke dáke vodky (flaša 0,5 tak za 2€) a ide sa na hotel. Tam odpadávajú prví šoféri. Zobúdzame sa ráno a hľadáme sa na raňajkách. Vajce s kôprom nesmie chýbať. Sem tam dakoho napne. Posledné fotky pred panelákom, pardón, hotelom, tajní sa uistia, že sme sa odhlásili a môžeme vyraziť pozrieť skvosty mesta. Radnica, Palác nezávislosti, stožiar so štátnou vlajkou (väčší ako náš!).. Pivko. Smer nákupné centrum. Tam kupujeme v potravinách vodku, kaviár, maslo, dáke bagetky a ideme si to na gopnika zjesť do miestneho parku na detské preliezačky natreté v roku 72. O piatej vyrážeme domov. Hranice v pohode, ešte minúť posledné rubľe, samozrejme najlepšie na cigarety a alkohol. Na hranici sú Bielorusi v pohode, Poliaci trošku vyzvedajú a chcú preclievať, ale keď zistia, že kibice, tak sa nás hneď zbavujú. Valíme to cez Poľsko. Pohľadmi na vysvietené cintoríny. V Ružomberku sme v sobotu o 05:00 nad ránom. Fandiť a jazdiť !! FanTomas
