Casuals je označenie subkultúry futbalových fanúšikov, ktorá vznikla v 80. rokoch na Britských ostrovoch, kde sa vtedy chuligánstvo nachádzalo v zlatom veku. Ako reakciu na narastajúce násilie spojené s futbalom sa začali čoraz viac objavovať ničím neopodstatnené zatknutia fanúšikov, nosiacich symboly a farby svojho klubu, nielen na štadiónoch, ale aj pri presunoch a v jeho okolí.
Reakciou rôznych skupín, ktoré sa snažili dostať na svoj štadión a sektor a vyhnúť sa zatknutiu bolo nosenie neutrálnych farieb a oblečenia, aby vyzerali ako obyčajní diváci a návštevníci zápasu a ľahšie sa splynuli s davom. Často sa nosilo oblečenie, evokujúcu strednú triedu „dobrých chlapcov“, študentov a pod. Do popredia sa dostávajú svetre od Bena Shermana, polo tričká od značky Fred Perry. Vzniká slovné spojenie „Dress well, behave badly“.
Výborný film na túto tému z 80. rokov, z grófstva Merseyside (zahrňujúce aglomeráciu Liverpoolu) je Awaydays od režiséra Pat Holdena. O soundtrack sa postaral Ultravox. Film je zadarmo k vzhliadnutiu v scouse angličtine tu. Ďalším filmom na tému casuals je snímok Firm z roku 2009 od režiséra Nick Love. Film v angličtine môžete zadarmo pozrieť tu.
V 80. a 90. rokoch anglickí fanúšikovia často vyrážali do Európy na ME a MS vo futbale. Už na MS 1990 v Taliansku, okrem pravidelných stretov dochádzalo aj k javu, kedy veľké skupiny fanúšikov nabiehali do tých najdrahších Talianskych obchodov, odevov s tým, že každý si zobral čo potreboval v štýle promocije 🙂 Boli to práve najdrahšie Talianske značky, ako C.P. Company, Stone Island, Fila, Ellesse, Sergio Tacchini a Diadora, ktoré na ďalšie obdobie definovali symboly subkultúry casuals a stali sa modelom a inšpiráciou pre ultras a hooligans z celej Európy.
Koncom 90. rokov sa k subkultúre pridávajú ďalšie značky, ako Adidas, Barbour, Ralph Lauren, Henry Cotton, Burberry, Aquascutum, Lyle & Scott, Umbro, Henry Lloyd, Paul & Shark, Lacoste alebo The North Face. Najmä hudobná britpop scéna, ktorá bola vždy úzko spojená s futbalom a fanúšikmi na ostrovoch, produkuje kapely, ako Oasis, Stone Roses, The Libertines, Happy Mondays. Speváci, ako Liam Galagher, Ian Brown, Carl Barat, Shaun Ryder nosia oblečenie subkultúry casual na pódiá a koncerty a inšpirujú tak mladých. Celkovo britpop 90. rokov vzišiel z doby skinheads a mods, mod music a punku. Odkaz a prepojenie na 80. roky zostali, no značky sa menili.
Doba indie rocku na začiatku 2000 rokov, kapela The Libertines a jej frontman Carl Barat skladajú pieseň hooligans on e. Ako dôsledok zákazu konzumácie alkoholu na futbalových štadiónoch, dochádza čoraz k častejšiemu požívaniu extázy – odtiaľ to e. „Hooligans on E / Meat pies and Burberry / And Aquascutum if you’re lucky.“ Do popredia sa tiež dostávajú Britské značky, ako MA.strum, Weekend Offender, Peaceful Hooligan.
Osobitou časťou casuals subkultúry boli tenisky. Nepísaný dress code „only white shoes“ je dnes už čoraz viac nahrádzaný farebnými modelmi, no značky zostávajú. Na začiatku v 70 rokoch to boli najmä Dr. Martens spojené so subkultúrou skinhead. Najdlhšie používaným modelom ostávajú Adidas Gazelle, ktoré boli navrhnuté v roku 1966 a prežili 70, 80 roky a nájdete ich na nohách mnohých ultrasákov a chuligánov v Európe aj dnes. Pôvodne halová ľahká športová obuv má dnes nezastupiteľné miesto na tribúnach. Medzi ďalšie modely, ktoré aj dnes vzhliadnuť na tribúnach patria najmä Samba, Handball, Forest Hills, Trimm Trab. Trom pásikom posledné desaťročie konkuruje značka New Balance.
Casual subkultúra a jej princípy ovplyvnili ako kultúru hooligans, tak aj ultras. Z Anglicka sa rozšírila do celej Európy. Móda, hudba a futbal naďalej zostáva zmyslom života futbalových radikálov a ultrasákov a už to nebude inak.
FT