ultras concordia

Ave! Počas zimných mesiacov vám budeme prinášať rozhovory s našou Omladinou. Ide o členov Ultras Concordia do 18 rokov a v rozhovore im je položených 8 otázok. Dnes sme vyspovedali fanatika pod prezývkou Graham. Ave Omladina! Ave! Na začiatok sa nám predstav, ako sa voláš, koľko máš rokov a ako dlho si súčasťou Omladiny? Volajú ma Graham, mám 14 rokov a súčasťou Omladiny som 2 roky. To si začal chodiť do kotla pekne skoro! Krása! Čo ťa viedlo k tomu, že si začal fandiť, jazdiť a celkovo upravil svoj životný štýl na 1906%? Od môjho prvého navštívenia tribúny a kotla ma to tam začalo ťahať, keď som to prvýkrát videl a počul, tak bolo rozhodnuté. Hneď na druhom zápase som sa tam opäť dostal. Tak sme radi, že kotol na teba urobil dojem a máme ťa medzi nami. Ako vnímaš Ružomberok na slovenskej ultras scéne a potom ako mesto? Čo pre teba znamená podporovať svoje kluby? Slovenská scéna sa podľa mňa nachádza na vyšších priečkach, aj vďaka pár iným klubom. Naše mesto žije podľa toho, aký je zápas. Ak príde atraktívny súper je nás o dosť viac, ako keď príde menej atraktívny. Myslím si ale, že v priemere sme na tom dobre, je nás aj vidieť aj počuť. Je to bohužiaľ tak, že gro ľudí stále chodí ešte na súpera, ale myslím, že sa nám to darí pomaly meniť, aj v Ružomberku, aj na slovenskej scéne. Máš už za sebou nejaké akcie v kotle, máš radšej domáce zápasy alebo výjazdy? No, tiež je to často podľa toho, aký je súper. Mám super zážitky aj z výjazdov, aj z domácich zápasov, ale viac by som sa priklonil k výjazdom. Čo si myslíš, prečo má dnes veľa mladých problém prísť na futbal, podporiť svoje mesto a klub, byť naň hrdý a tráviť čas s partiou? Čo by si odkázal tým, ktorí ešte stále váhajú, či to je pre nich správna aktivita? Podľa mňa sa im nechce, ale čo som sa aj pýtal kamarátov, tak odpoveď bola, „nechce sa mi tam stáť a vrieskať“ – čo nie je úplne pravda, lebo spievanie chorálov nie je vrieskanie. Cez zimu nebudeš mrznúť, lebo tá atmosféra, ktorá tam je, je neopísateľná a kolektív taktiež je perfektný. Pre mladých často býva ťažké získať si rešpekt starších ultrasákov. Ako ťažké to bolo pre teba? V čom vidíš ešte svoje medzery a v čom by si sa chcel zlepšiť? Nielen ako ultrasák, ale aj ako mladý Ružomberčan a Lipták? Tak ja sa bavím hlavne s Omladinou, samozrejme sa pozdravím z úcty aj so staršími. Chcel by som sa určite viac zapájať do aktivít nášho ultrasu, viac než doteraz! Hierarchický rešpekt v ultras kotle je alfa a omega. Aký je tvoj najlepší zážitok s Ultras Concordiou? Domáci zápas? Výjazd? Určite výjazd v Trenčíne! Zápas, kde padali góly. Z našej strany určite cesta vlakom, proste na výjazdoch, ale taktiež na domácich zápasoch je všetko záživné. 🙂 Môžem potvrdiť, že ten vlak bol pre veľa z vás legendárny. 🙂 Pre mnohých je to na začiatku zábava, no neskôr sa život na tribúnach stane životným štýlom. Myslíš si, že o 10 rokov budeš stále stáť s partiou bok po boku a hájiť farby klubov a mesta? Som si na 1906% istý, že moju druhú rodinu neopustím. Vďaka za rozhovor. Posledná veta, odkaz pre tých, ktorí to dočítali až sem? VŠETCI NA SEKTOR!!! Spracoval FT.

Ave! Počas zimných mesiacov vám budeme prinášať aj rozhovory s našou Omladinou. Jedná sa o členov Ultras Concordia do 18 rokov, a je im tu v rozhovore položených 8 otázok. Určite prečítajte! Venujte im pozornosť a kto ešte váha, pridajte sa k nim! Ultras Concordia je zoskupenie, ktoré funguje 24/7. Nestretávame sa len na zápasoch. Pre nás je to celý život. Ak niekto rozmýšľa nad zmysluplným využitím svojho času, byť ružomberský lokálpatriot, hájiť  farby mesta a farby klubov, ktoré v ňom hrajú, byť priateľom na ktorého sa dá spoľahnúť, tak nikto lepší tam vonku nie je! Ave Omladina! Ave! Na začiatok sa nám predstav, ako sa voláš, koľko máš rokov a ako dlho si súčasťou Omladiny? Volám sa Michal, mám 17 rokov a súčasťou Omladiny som už asi jeden a pol roka. Čo ťa viedlo k tomu, že si začal chodiť do kotla, na výjazdy a celkovo upravil svoj životný štýl na 1906%? Celé to začalo, keď ma jeden z kamarátov zobral do kotla, s ním som tam chodil asi 2 mesiace a potom prestal. Po nejakej dobe som sa so skupinou kamarátov vybral na futbal a odvtedy tam chodíme pravidelne. Na výjazdy som začal chodiť kvôli ostatným chalanom z Omladiny, ktorí ma na to nahecovali a som za to veľmi rád. Zmenilo mi to životný štýl tak, že v kotli zabudnem na všetky zlé veci/problémy a odreagujem sa spolu s kamošmi. Ten pocit, že máš okolo seba ľudí s rovnakou mentalitou a vieš, že ti kryjú chrbát tak, ako ty im, je na nezaplatenie. Presne tak! Stojíme za sebou, jeden za všetkych, všetci za jedného. Ako vnímaš Ružomberok, na slovenskej ultras scéne, a potom, ako mesto? Čo pre teba znamená podporovať svoje kluby? Ružomberok na ultras scéne vnímam asi ako najviac nedocenený ultras na Slovensku. Síce nemáme najviac pyra, choreografií či počtov atď. ale podľa mňa nejde len o to. Čo sa týka aktivity a mentality, sme na tom dosť dobre. Jasné, chápem, čo myslíš. Máš už za sebou nejaké mesiace v kotli, máš radšej domáce zápasy alebo výjazdy? Pre mňa osobne to je tak 50/50. Výjazdy milujem kvôli väčšiemu adrenalínu a tomu, že som v cudzom meste, kde sa môže hocičo stať. Väčšinou sme v menšine, takže je to celé také viac záživnejšie. A domáce preto, lebo mám svoju partiu chalanov aj mimo Omladiny, s ktorými chodím na domáce zápasy. Oni na výjazdy zatiaľ nechodia, tak som rád, keď je domáci zápas, že sa spolu s nimi stretnem a pôjdeme spolu do kotla. Sme veľmi radi, že chodíte, a že ty stále ťaháš aj spolužiakov a kamarátov! Čo si myslíš, prečo má dnes veľa mladých problém prísť na futbal, podporiť svoje mesto a klub, byť naň hrdý a tráviť čas s partiou? Čo by si odkázal tým, ktorí ešte stále váhajú, či to je pre nich správna aktivita? Máme hlavne veľa fanúšikov úspechu. Každému sa chodí ľahko, keď doma hráme s Hajdukom, ale keď hráme proti Komárnu, tak sa ľuďom moc nechce. Ďalej, mesto žije málo futbalom.  Som rád a hrdý na moje mesto, ale proti niektorým súperom to u nás jednoducho tým futbalom medzi mladými (okrem samotných hráčov futbalu, aj mladých) moc nežije. Mnoho mladých sa nám za to aj smeje, robia si srandu, podpichujú a odsudzujú. Letia teraz medzi mladými iné veci a na futbal sa trochu zabúda. Tiež ich asi odrádzajú menšie počty. Ide o to, že keď je v kotli menej ľudí, možno sa hanbia prísť, lebo si myslia, že ich bude príliš vidno, alebo jednoducho nemajú motiváciu tam ísť. U nás musia všetci robiť všetko na 1906%, nie sa len viesť. Tiež máme málo prezentácii na tribúnach: ja osobne sa na to nesťažujem lebo viem dôvody, ale ľudia čo v kotli nie sú, tak sa ma aj často pýtajú, kedy niečo bude, lebo ostatné tábory to robia, tak prečo nie aj my. Že by to mohlo ťahať viac ľudí k nám. Pokiaľ ťa nebaví chodiť na futbal sám/s nudnou partiou alebo sa len hanbíte, tak ultras je presne miesto pre teba. Skvelá partia, ktorá vie, ako sa má hučať a ako poriadne podporiť svoj klub, máš tu mnoho ľudí od ktorých sa máš čo učiť, tak neváhaj a pridaj sa k nám. Vďaka za vyčerpávajúcu odpoveď, čo myslíš? Pre mladých často býva ťažké získať si rešpekt starších ultrasákov. Ako ťažké to bolo pre teba? V čom vidíš ešte svoje medzery a v čom by si sa chcel zlepšiť? Nielen ako ultrasák ale aj ako mladý Ružomberčan a Lipták? Nie som si istý, či mám pri starších rešpekt – ak áno, tak určite nie u všetkých. Rešpekt u starších je ťažké si získať, lebo nie vždy si ťa všimnú a vidia čo robíš. Majú hlavu plnú iných vecí, ale stačí pomáhať, nebáť sa ozvať, poradiť, dať návrh a aktívne chodiť na tréningy – všetko sa dá. Presne tak. Môžem potvrdiť, že Michal je jeden z najusilovnejších a správne hlavou nastavených fanatikov! Za 1,5 roka sa stal nielen parťákom do kotla, ale aj do života. Dúfam, že sa ti bude dariť, že budeš robiť správne rozhodnutia po 18tke a že sa budeme v kotli vídať aj naďalej! Aký je tvoj najlepší zážitok s Ultras Concordiou? Domáci zápas? Výjazd? Najlepší zážitok vybrať neviem, každý moment pre mňa znamená veľa a pár som si ich už zažil. Ale ak by som si mal vybrať najkrajší zážitok, tak to bola celá Európska liga, ktorú sme hrali nedávno. Tie emócie, radosť pri góloch a proste všetko, bolo to nezabudnuteľné. Pre všetkých nás takisto! Pre mnohých je to na začiatku zábava, no neskôr sa život na tribúnach stane životným štýlom. Myslíš si, že o 10 rokov budeš stále stáť s partiou bok po boku a hájiť farby klubov a mesta? Bol by som veľmi rád keby áno, ale neviem, ako to budem mať so školou, zamestnaním a podobne. Ale úplne prestať chodiť, to sa už nedá! Vďaka za rozhovor, posledná veta, odkaz pre tých, ktorí to dočítali až sem? Jedno veľké ĎAKUJEM pre všetkých ľudí, ktorí moje víkendy robia