Po týždni oddychu a venovaniu sa rodinám, ktoré nám ešte zostali, vám prinášame report z celého basketbalového play-off z pohľadu Ultras Concordia.
Už od začiatku sezóny bolo cítiť špeciálnu atmosféru v Koniarni, či pri ligových zápasoch alebo CEWL. Ultras Concordia nechávala komunikáty – odkazy ľuďom na hlavnej tribúne, ktoré ich mali hecovať k fandeniu, a krásne to zafungovalo. Takisto aj mávacie vlajky rozdané po Koniarni. Ľudia v hale si zvykali, že ak chceme niečo túto sezónu dosiahnuť, budú sa musieť k fandeniu pridať aj oni a nenechávať to len na kotol a Ultras.
Už pred prvým semifinálovým zápasom so Sláviou Banská Bystrica dávame vyrobiť biele tričká s rokom 1941 odkazujúcim na bohatú históriu dvojnásobného Euroligového šampióna a hecujeme všetkých do bielej farby na celé play-off. Najviac to vidno v 2. semifinálovom zápase v Banskej Bystrici, kde okrem zhruba 20tky, ktorá vycestovala, sa na tribúne pri nás nachádza asi 50 ľudí v bielych tričkách a po každom koši sa tešia a začínajú sa osmelovať a fandiť s nami. Sláviu porážame 3:0 na zápasy a môžeme sa sústrediť na finále. Treba vyzdvihnúť atmosféru a dress kód všetkých v hale už na semifinále. Väčšina haly v bielej a celé partie sa hecujú tak, aby nikto nevytŕčal z davu a spolu sme vytvorili veľké biele peklo.
Prvý finálový výjazd hecujeme 2 týždne, aj za pomoci klubu. Začíname v sobotu von. Nikto nenarieka, že hráme o zápas von viac a ešte aj tie soboty sú awaydays a len dve stredy doma. Snažíme sa hecovať ľudí. A vychádza to. Každý zápas v Pieštanoch však dostávame len 90 lístkov, a tak nastupuje ultras mentalita a skupujeme inkognito lístky pri pokladni aj ostatným fanúšikom Ružomberka. Výsledkom je 200 fanatikov rozdelených do dvoch sektorov oproti sebe. Zaujímavosťou je, že keď nás ide 30tka na výjazd na futbal do Trenčína, tak je tam 10 policajných áut, kone, psy, korytnačky, pštrosy, PMJ a neviem čo ešte hneď, ako vyjdeme v Ružomberku z bytovky. Keď sa tých istých 30 fanatikov vydá do Pieštan na basketbal, spolu s ďalšími 200 fanúšikmi, stačí jedno – dve autá MsP a 4 sbskári, aby zamedzili výtržnostiam a štátnemu prevratu. Tí istí ľudia, ktorí sú na futbale vnímaní ako teroristi vlastnou sbs, sú ospevovaní na basketbale SBA, a médiami, „O, aká skvelá atmosféra na basketbale, ktorú viete vytvoriť“. Prvý zápas von prehrávame v 4tej štvrtine, no každý čo tam bol, nechal srdce a dušu za Ružu. V stredajšej odvete doma to je jasná dominancia a Pieštany zdolávame o viac ako 20 bodov, čo je vo finále veľmi vzácne. Celá hala v bielom hecuje naše žabky k tomu, aby im nasúkali čo najviac. Pripomína to naozaj euroligové časy, keď za trénerky Hejkovej ani širšia rotácia nepoľavila a drvili sa súperi o 40-50 bodov a hralo sa do konca, aj keď bolo dávno rozhodnuté. Tak to má byť! Hráme do konca!
Na druhý zápas von sa v dvoch sektoroch schádza opäť zhruba 200 fanatikov. Stretávame sa už od obeda v centre Piešťan a spoločným pochodom, ktorému predchádzala pravá výjazdová demencia, zhruba 100ka vyráža ku hale v oblaku oranžového dymu. V dôležitom zápase opäť vytvárame domácu atmosféru a nechávame sa strhnúť do totálneho fanatizmu. Po absolútne vymyslenej technickej pre nášho trénera nám však niektorým praskajú nervy a prepadávame cez retiazku, ktorá je podobná tej, ktorá sa používa na detských kolotočoch na labutiach. Tá mala 50 fanatikov oddeľovať od plochy. Pár z nás končí na palubovke a miestna SBS ma aspoň zábavu. Druhý zápas prehrávame.
V dôležitom zápase v stredu, v pracovný deň o 17:00! „Lebo prenos“ ide o všetko. V dramatickom zápase, kde sa hralo do absolútneho záveru vyhrávame o 2 body a záverečná ďakovačka, keď 1 200 ľudí v bielom v hale dvíha ruky a vytlieskava RU! Je jeden z najlepších momentov, aký sme ako Ultras Concordia zažili. Odkaz od hráčok znie jasne, všetci do Pieštan po titul!
Na prípravy máme opäť len 2,5 dňa. Navyše v Pieštanoch začínajú s predpredajom, a po poslednom incidente je 9tim fanatikom zakázaný vstup do haly. Difidanti con noi! Je nám prízvukované, že do haly sa tentoraz naozaj dostane len 90 fanatikov. A tak vyrážame deň vopred na otočku do Piešťan a opäť skupujeme zhruba 100 lístkov, ktoré vieme, že nám budú treba. Už tri hodiny pred zápasom okupujeme okolie haly a miestne pohostinstvo. Je to neskutočný pocit, vidieť po dlhom čase ľudí, ktorí to v 80tkách a 90tkách začali, a robili výjazd na starých karosách do Sofie alebo Larisi a ďakujú terajšiemu vedeniu U.C. za organizáciu, a popri tom vám na bubne za chrbtom hučí najmladšia omladina. Naprieč generáciami, všetci sa stretávame v Pieštanoch na poslednom rozhodujúcom zápase. Všetci fanúšikovia sa hecujú s tým, že to budú ťahať aj za tých, ktorí nebudú vpustení. Difidanti zostávajú pred halou a zvyšných 300! fanatikov sa dostáva do haly, kde opäť hecuje hráčky k najlepšiemu výkonu v sezóne, keď otáčame finálový zápas o 15! bodov a tešíme sa z majstrovského titulu. Hráčky sa utekajú pozdraviť po zápase aj pred halu so zákazovcami, aby potom mohli prepuknúť jedny z najlepších osláv titulu v histórii.
Bola to neskutočná jazda. Stačí nám stará legendárna hala a poctivá, rozumná práca na tribúnach a v klube s dôrazom na mentalitu, identitu a fanúšika. My sme konečne našli pod novým vedením útočisko, kde môžeme realizovať a rozvíjať ultras mentalitu v divákoch. Na domácich zápasoch a výjazdoch sa objavujú aj bájne rodiny s deťmi a všetci spolu ťaháme za Ružomberok.
Nevieme sa dočkať, čo prinesie ďalšia sezóna, v ktorej máme našliapnuté do FIBA Euro Cupu!
Ďakujeme všetkým, ktorí s nami fandili a cestovali, veľká vďaka patrí GM Mirovi Futovi a taktiež celému MBK od upratovačky až po trénera Suju. Vďaka hráčkam, ktoré na palubovke nechali všetko, srdce, dušu aj zdravie. Takto sa bojuje za svoj klub.
Odkaz všetkým ostatným, pre ktorých sme boli moc hlasní túto sezónu…
Vaše hráčky chcú hrať za Ružu! 🙂
18. apríl – sobota, Pieštany – 200
22. apríl – streda, Koniareň – 1030
25. apríl – sobota, Pieštany – 200
29. apríl – streda, Koniareň – 1200
2. máj – sobota, Pieštany away – 309
Prezident SBA Michal Ondruš: „Za posledné roky som navštívil množstvo ženských basketbalových zápasov v rôznych krajinách – či už z pozície prezidenta SBA, alebo ako fanúšik. Úprimne hovorím, že minimálne v krajinách strednej Európy si nepamätám takú plnú halu, akú som zažil dnes v Ružomberku. To ani nehovorím o atmosfére. Dnes som tu však nevidel len basketbalový zápas. Videl som mesto, kde je basketbal súčasťou jeho identity.
Juraj Suja, tréner MBK Ružomberok:“ „Chcem poďakovať všetkých, ktorí prišli do Koniarne, pretože vytvorili úžasnú atmosféru a bola to reklama na ženský basketbal na Slovensku. Som tu trinástu sezónu, no toto je jedna z najvyšších návštev.„
Nicolas Russo, bloger: „Loudest woman basketbal game i have ever been„
Forza – Immer RUŽA!
